Starostlivosť o pacientov s nádorovými chorobami sa spája v Bratislave s Alžbetínskym kláštorom, kostolom a nemocnicou na Špitálskej ulici. Do 20. storočia sem prijímali staršie ženy s chronickými chorobami, často nádorovými. Nemocnica pôsobila ako filiálka Štátnej nemocnice v Bratislave (terajšej Nemocnice Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici).
V rokoch 1939 – 1942 tu prechodne umiestnili Rádiumterapeutický ústav, so štatútom kliniky, pri ktorého zrode (1931) stál zakladateľ slovenskej rádiológie, prof. MUDr. Ľ. Valach (1893-1941). Profesor MUDr Valach po počiatočnej práci v oblasti röntgendiagnostiky ako prvý na Slovensku v roku 1928 habilitoval z internej röntgenológie a rádioterapie a ako prvý sa začal systematicky venovať tomuto novému medicínskemu odboru. Právom sa preto považuje za zakladateľa rádioterapie na Slovensku. Od roku 1930 sa potom venoval už iba výhradne rádioterapii a predmet praktická a špeciálna röntgenová a rádiová terapia prednášal do roku 1940 na Lekárskej fakulte UK. V roku 1939 bol vymenovaný za profesora rádiológie a rádioterapie.
V roku 1931 prof. Valach založil a viedol prvé rádiové emanatórium na území Slovenska. Toto emanatórium bolo ešte v roku 1931 premenované na Rádiumterapeutický ústav, ktorý mal charakter kliniky. Radiumterapeutický ústav v roku 1942 presťahovali do adaptovaných priestorov Štátnej nemocnice a nemocnica sv. Alžbety slúžila ako liečebné oddelenie pre chronických a onkologických pacientov.V roku 1945 bol povereníkom zdravotníctva MUDr. V. Thurzo, ktorý podporil zriadenie Ústavu pre výskum a liečbu nádorov v priestoroch tejto nemocnice, súčasne obsadil miesto prednostu Oddelenia laboratórneho vyšetrovania v Štátnej nemocnici a v roku 1946 založil Ústav pre výskum a liečbu nádorov. Laboratórium slúžilo tiež Spolku proti rakovine .Spolok proti rakovine pomáhal pacientom napríklad financovaním cestovných výdavkov pri dochádzaní na vyšetrenia do ústavu a podporoval pacientov pri hradení nákladov spojených s liečbou V roku 1948 bol ústav premenovaný na Štátny oblastný ústav pre výskum a liečbu nádorov, kde sa mali skĺbiť poznatky získané vo výskume s použitím v praktickej onkológii. V roku 1950 po príchode prof. MUDr. F. Šveca a neskôr MUDr. A. Winklera, MUDr. Š. Hupku a MUDr. L. Bahnu sa začal v ústave rozvíjať laboratórny i klinický onkologický výskum. V roku 1951 ústav získal názov Onkologický ústav v Bratislave a v roku 1954 Výskumný ústav onkologický.
V roku 1954 vyšlo prvé číslo medzinárodného vedecko-odborného časopisu Československá onkológia, ktorý je od roku 1957 doteraz pod názvom Neoplasma vydávaný Ústavom experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied. Od roku 1958 sa najma zásluhou doc. MUDr. A. Winklera, DrSc. konajú Onkologické dni v Bratislave. V tom čase bola tiež vytvorená Katedra rádioterapie ILF, ktorej vedúcim bol dlhé roky doc. MUDr. J. Ďurkovský, CSc. Významným spoločensko-odborným a vzdelávacím počinom bolo aj v rámci rozvoja onkológie na Slovensku zakladanie lekárskych spolkov a spoločností. V roku 1949 vznikla Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyně, ktorej súčasťou bola už od roku 1951 onkologická sekcia (spočiatku pričlenená k Rádiologickej spoločnosti). Zakladateľom Slovenskej odbočky onkologickej sekcie bol doc. MUDr. RNDr. Alojz Winkler, DrSc. Prvá pracovná schôdza spoločnosti sa konala 21. 2. 1958 v Bratislave. V roku 1969 vznikla samostatná SLS, ktorej organizačnou zložkou sa stala aj neskoršia Slovenská onkologická spoločnosť. Nástupcami doc. Winklera, predsedami resp. prezidentmi tejto spoločnosti boli doc. MUDr. Ivan Maňka, CSc., prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc., doc. MUDr. Jozef Mardiak, CSc. a MUDr. Tomáš Šálek. Súčasným prezidentom Slovenskej onkologickej spoločnosti SLS je od roku 2019 Prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc. Aj členovia ďalších odborných spoločností, najmä Slovenskej spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny, Spoločnosti radiačnej onkológie, rádiobiológie a rádiofyziky a Slovenskej rádiologickej spoločnosti, prezentujú výsledky svojej vedecko-výskumnej práce v oblasti onkológie na vedeckých podujatiach, čím zabezpečujú na jednej strane rozvoj svojho medicínskeho odboru a na druhej strane vlastné celoživotné medicínske vzdelávanie. Dlhoročnú tradíciu majú Bratislavské onkologické dni, ktorých prvá konferencia sa konala v októbri 1958 za prítomnosti 180 účastníkov (v roku 2019 sa koná ich 56. ročník), ďalej Košické chemoterapeutické dni (v roku 2018 sa konal ich 22. ročník), Banskobystrické a Bardejovské onkologické dni (v rokoch 2018/2019 sa konal ich 13., resp. 10. ročník) a ďalšie odborné podujatia, vďaka ktorým je možné porovnávať každodennú klinickú prax s inovatívnymi postupmi používanými v doma i v zahraničí.